Akita patrí k najstarším plemenám psov na svete. Doklady o chove možno sledovať az do 15.storočia. Archeologické nálezy však svedčia o mnoho staršom pôvode. Psi podobného vzhľadu určite v Japonsku existovali už pred približne 500 rokmi. V Japonsku platilo a stále platí, že akita inu predstavuje symbol zdravia a blahobytu. V Japonsku považuju akita inu za japonské kultúrne vlastníctvo. Štandard opisuje akita inu ako veľkého, pevného a stabilne stavaného psa s dobrými proporciami. Viditeľnými vzhľadovými znakmi sú vzpriamené, relatívne malé a mierne dopredu predklonené uši, stočený chvost a kludna povaha. Srsť je rovná, s hustou a mäkšou podsadou. Za typické farby sa v Japonsku považuje červená so svetlou maskou, žíhaná so svetlou maskou a biela. Akita je absolútne verná svojej rodine, je k nej pripútaná a poslucha ju. Je to kludný, vyrovnaný a odvážny pes, ktorý je vybavený dokonalým inštinktom k ochrane. Dve veci však akita rada nema: majiteľov, ktorí ju chcú k niečomu nútit a iných veľkých psov, ktorí sa jej hneď nepodriadia. Akita sa vyznáčuje sirokymi možnosťami využitia. Služila ako lovecký a stražný pes, ako pes záchranárský, slepecký a pracovný. Akita sa používala aj na lov malých divokých zvierat, ako aj na lov medvedov a čiernej zveri.V dnešnej dobe sa akita upľatňuje hlavne ako rodinný spoločník, sprievodný a strážny pes. Akita veľmi dobre vychádza s detmi. Ako pre všetky ostatné plemená psov aj tu však platí, že psi sa nemajú nechávať s deťmi spolu bez dozoru. Rozumne vychovaná a držaná akita je svojmu panovi verná, chova sa voči nemu spoľahlivo a poslúcha ho. Ako člen domacnosti je akita veľmi príjemná. Je kludná ,málo šteka. Relatívne spotrebuje malo potravy, ktora ma byt o to vyváženejšia. Ak budete k svojej akite pristupovať s trpezlivosťou a láskou, nájdete v nej jedinečného štvornohého priateľa.